Vyhledávání



Dňa 4. júna 2020 sme si na Slovensku pripomenuli jednu z najvýznamnejších udalostí v moderných dejinách Československa a Slovenska – sté výročie podpisu Trianonskej mierovej zmluvy. Tento dokument aj medzinárodnoprávne zakotvil odchod slovenského národa z bývalého Uhorska a prvýkrát stanovil aj južné hranice Slovenska, ktoré s malými obmenami platia až dodnes. 

Prvou spomienkou bolo zhromaždenie občanov pri pomníku Trianonskej mierovej zmluvy na Tyršovom nábreží Dunaja (na strane Petržalky), kde odznela nielen slovenská hymna v podaní sólistu opery Slovenského národného divadla Martina Mikuša a recitácia významného slovenského herca Františka Kovára, ale aj prejav historika Jozefa Schwarza, ktorý prítomným priblížil význam tejto udalosti pre mladú Československú republiku a pre slovenský národ.

Chvályhodné je aj to, že ešte pred touto spomienkou položili k pomníku vence aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár spolu s podpredsedami parlamentu a Kollár tam aj povedal zásadné veci, aby sa vzťahy s Maďarmi nezhoršovali a že, aj keď chápeme aj maďarský postoj k Trianonu, treba sa pozerať predovšetkým do budúcnosti a ďalej rozvíjať dobré vzťahy s Maďarskom aj v budúcnosti. Zástupcovia vlády a ani súčasná hlava štátu nepovažovali sa prezentovať pri tejto významnej akcii. Pre slovenského premiéra ale nech je ospravedlnením, že na jeho dobre mienenú akciu zmierenia – stretnutie so zástupcami maďarskej menšiny – odpovedali Maďari v štýle sudetských Nemcov z roku 1938. Namiesto nejakej spoločnej deklarácie o zmierení, predložili vo svojom Memorande až neskutočne nehorázne drzé požiadavky: autonómia (kuriozitou je, že to nazvali Maďarským okolím, ktorého sa vo forme Hornouhorského slovenského okolia dožadovali naši predkovia v roku 1861 a ktoré bolo zhodené zo stola), ďalej zmeny slovenskej Ústavy, zavedenia maďarčiny ako druhého štátneho jazyka na Slovensku, maďarský jazyk na súdoch atď. a podobné fantazmagórie.

Druhou spomienkou bola vernisáž výstavy "Trianonská mierová zmluva 1920, Versaillský systém a Slovensko", ktorú pripravil historik Matej Hanula z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Národnom dome M. R. Štefánika na Brezovej pod Bradlom a položenie vencov k pomníku miestneho rodáka Štefana Osuského. On spolu s československým ministrom zahraničných vecí Edvardom Benešom tento dokument 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon aj podpísal.

Je smutnou skutočnosťou, že zatiaľ čo vernisáže na Brezovej pod Bradlom (výstava tam bude návštevníkom prístupná mesiac) sa zúčastnil okrem primátora Brezovej pod Bradlom Jaroslava Cirana aj veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku, Christophe Léonzi, zástupcovia slovenských oficiálnych miest svoju účasť odmietli s tým, že nechcú zhoršovať vzťahy Slovenska a Maďarska. No, pekne sme dopadli, keď už si slovenskí predstavitelia ani v blízkosti rodiska M. R. Štefánika netrúfnu pripomenúť významný (možno vôbec najvýznamnejší) medzník v našich dejinách!

Veľmi rozdielne k tomu pristúpili naši južní susedia – premiér, prezident, parlament a vlastne aj samosprávy a rôzne organizácie a nadácie. Usporiadali (nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku) slávnostné/smútočné zhromaždenia, protestné zapaľovanie sviečok, protesty pri pomníkoch atď., atď. Veľmi pozoruhodným spôsobom si to už roky pripomína aj združenie Trianonská spoločnosť (http://www.trianon.hu/kezdolap/archivum/1.2/magyar.html), ktorej predsedom je bývalý redaktor rozhlasu Free Europe s veľmi maďarským priezviskom Dr. Drábik János. (Známe je naše príslovie: Poturčenec horší Turka.) Má na facebooku, twitteri a aj youtube stovky príspevkov, väčšinou v maďarčine. Ale práve ľudia tohto typu bránia tomu, aby sa národnosti v strednej Európe skutočne zmierili, odpustili si a budovali spoločne lepšiu budúcnosť. Tento Drábik pri stom výročí Trianonu totiž okrem mnohých iných nezmyslov napísal aj to, že ak sa nám (t. j. Maďarom) ju teraz pri stom výročí Trianonu nepodarí zvrátiť, tak pre dvojstom výročí Trianonu už žiadny maďarský národ nebude existovať. No verili by ste takémuto šarlatánovi? Je ale faktom, že mnohým Maďarom v spojitosti s Trianonom otravuje ich logické myslenie a nasadzuje im „chrobáka do hlavy“.

Zdá sa, že ako Edvard Beneš, Vavro Šrobár aj ďalší naši predstavitelia boli veľkí optimisti, keď v tridsiatych rokoch minulého storočia pri rôznych príležitostiach vyhlasovali, že veria, tomu, že aj Maďari sa raz s Trianonom zmieria a nadviažu so svojimi susedmi normálne vzťahy.

text: br. Ferdinand Vrábel

foto: Veronika Zahradníková

Spomienky na st...
Spomienky na sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy na Slovensku
Spomienky na st...
Spomienky na sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy na Slovensku
Spomienky na st...
Spomienky na sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy na Slovensku
Spomienky na st...
Spomienky na sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy na Slovensku
Spomienky na st...
Spomienky na sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy na Slovensku
Spomienky na st...
Spomienky na sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy na Slovensku
Spomienky na st...
Spomienky na sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy na Slovensku
 

Partneři



Navštivte



© 2015 Českoslovenká obec legionářská
patka