20 rokov činnosti Štefánikovej spoločnosti

27. 10. 2010

V sobotu 18. októbra 2010 sa v Piešťanoch uskutočnilo 20. Valné zhromaždenie Štefánikovej spoločnosti. V rámci programu predseda spoločnosti Ing. Ján Tatara zhodnotil dve desaťročia činnosti spoločnosti, ktorej základnou úlohou a cieľom je pripomínať život a dielo jedného zo spoluzakladeteľov Československej republiky – generála Milana Rastislava Štefánika a rozvíjať a organizovať svoju činnosť v zmysle jeho myšlienkového odkazu v duchu zásad vlastenectva, humanizmu a demokracie.

Spoločnosť bola založená v roku 1990 a má v súčasnosti viac ako 1000 členov po celom Slovensku i v zahraničí, okrem iného aj v Prahe. Na akcii bola vyhodnotená aj literárna súťaž študentov a žiakov k 130. výročiu narodenia M. R. Štefánika a víťazom v jednotlivých kategóriách boli udelené ocenenia. K veľmi pozoruhodným a oceneným prácam patria eseje Michala Kšiňana o premenách Štefánikovho svetonázoru, ktorá približuje Štefánikove svetonázorové pochybnosti a jeho oscilovanie medzi vierou a vedou, ďalej nesmierne zaujímavá literárna fikcia študenta gymnázia v Malackách Tomáša Sadalíka „Ako som stretol M. R. Štefánika“ ako aj práca študentky Jany Mičovej o Štefánikovi vnímanému očami ženy.

Práve literárne súťaže vyhlasované Štefánikovou spoločnosťou, v rámci ktorých bolo vypracovaných už viac ako 660 súťažných prác, prispeli k oboznamovaniu so životom a dielom tejto významnej postavy našich dejín. Dôležitou propagačnou prácou Štefánikovej spoločnosti je aj vydávanie časopisu Bradlo, ktorý členov ale aj širšiu verejnosť informuje nielen o aktuálnom dianí a akciách spoločnosti, ale prináša aj články a štúdie o pôsobení M. R. Štefánika, československých légií a spolupráci T. G. Masaryka, E. Beneša a ďalších významných osobností pri vzniku Československej republiky.

Veľmi prínosnou súčasťou podujatia bolo premietnutie 4. dielu dokumentárneho filmu o živote a diele M. R. Štefánika, dielo historika Pavla Kanisa (bývalého politika a istý čas aj ministra obrany SR), ktorý sa pod názvom „Let bez pristátia“ zaoberá udalosťami 4. mája 1919 a ich rekonštrukciou. Autorovi sa podarilo veľmi názorne a presvedčivo spracovať všetky verzie tragického nešťastia, pri ktorom Štefánik zahynul. Stalo sa tak v prvom rade aj za pomoci rekonštrukcie originálu lietadla Caproni v spolupráci s dedičkou firmy v Taliansku, leteckých konštruktérov v Piešťanoch a pracovníkov Vysokej školy dopravnej v Žiline, ktorí spracovali letové animácie a uskutočnili aj výpočty letových kriviek pristávacieho manévru lietadla. Záver: išlo o letecké nešťastie, pri ktorom zohrala svoju úlohu kombinácia viacerých činiteľov ako nepriaznivé klimatické pomery, letové vlastnosti lietadla Caproni (pri strate rýchlosti malo tendenciu sa prevrátiť) a nedostatočná znalosť miesta pristátia talianskymi pilotmi riadiacimi lietadlo. Treba si len želať, aby sa tým položila definitívna bodka za neopodstatnenými tvrdeniami a divokými teóriami typu, že lietadlo padlo, pretože Štefánik preliezal za letu z miesta pasažiera na miesto pilota, alebo že lietadlo „bolo zostrelené“ či „Štefánik spáchal samovraždu“. P. Kanis zatiaľ stačil spracovať len tento jeden diel (záverečný) svojho štvordielneho projektu. a preto mu držíme palce, aby s rovnako jasnou a presvedčivou argumentáciou zdarne nakrútil aj prvé tri diely zamýšľaného projektu, čo je však závislé predovšetkým od získania potrebných financií.

K dôstojnému priebehu zhromaždenia členov klubov Štefánikovej spoločnosti z celého Slovenska prispelo aj umelecko-dokumentárne pásmo o živote a diele M. R. Štefánika a hymnické piesne v podaní Evanjelického a. v. speváckeho zboru z Dudiniec.

Text a foto: Ferdinand Vrábel