HANES Emil *15.7.1897

Životopis:Emil (Imrich) Hanes žil po skončení 1. svetovej vojny v Piešťanoch, kde sa ako ťažko chorý po vojne prišiel liečiť a zoznámil sa s nastávajúcou manželkou Annou, s ktorou v roku 1920 uzavrel manželstvo. Spolu vychovali jedného syna Emila a tri dcéry Margitu, Vilmu a Editu. Jedna dcérka im zomrela v útlom veku. Najskôr bol zamestnaný ako príslušník polície, čo však zo zdravotných dôvodov nemohol vykonávať. Po krátkej dobe začal pracovať ako poštový doručovateľ. Túto prácu vykonával zodpovedne až do odchodu do dôchodku. Žil čestným životom, deti viedol k láske k vlasti, histórii. Všetky navštevovali telovýchovnú organizáciu SOKOL. Syn Emil na začiatku 2. svetovej vojny odišiel ilegálne do odboja, cez Juhoslaviu do Palestíny, Francúzska, Anglicka. Po výcviku v Škótsku sa dostal ako príslušník tankovej brigády do bojov od D-day po oslobodenie Plzne. Rodičia boli za jeho odchod do odboja proti fašizmu perzekvovaní, Hlinkova garda im robila domovú prehliadku, boli vypočúvaní. Po vojne bol ich syn Emil dva roky úspešným podnikateľom, no nakoľko mu hrozilo zatknutie a politické prenasledovanie, odhodlal sa k emigrácii. Za nedovolené opustenie republiky dostal v neprítomnosti veľmi prísny trest. Preto sa s rodičmi nemohol stretnúť až do ich smrti. Imrich Hanes sa teda nikdy nestretol so svojimi vnúčatami z USA. V roku 1966 ovdovel. Starali sa o neho striedavo dcéry. Žiaľ, jeho zdravotný stav nebol dobrý. Dnes by sme to nazvali pravdepodobne posttraumatickým syndrómom z prekonaných útrap vo vojne. Bolo to diagnostikované ako neurasténia. Posledné roky života prežil v Domove dôchodcov v Zavare pri Trnave, kde ho chodievali rodinní príslušníci navštevovať. Vianočné sviatky trávil vždy v rodine dcéry Vilmy v Topoľčanoch. Často spomínal na svoj ťažký život, keďže ako 3-ročnému zomrela mamička a otecko bol zabitý pri lúpežnom prepadnutí. Roky vojny boli nesmierne ťažké pre neho. Sestry sa mu odcudzili po presťahovaní do Maďarska. Ostal mu nevlastný brat, ktorý hospodáril na rodičovskom majetku. Nakoľko bol brat ťažko zranený po vojne, chodil mu Imrich pomáhať v hospodárstve a každý rok mu vypomáhal i pomerne vysokou finančnou čiastkou. Celý život bol hlboko veriacim človekom a o viere v Pána Boha svedčil rodine, priateľom i rehoľným sestrám, ktoré pracovali v domove dôchodcov. Zomrel 2.3.1978. Pochovaný je na cintoríne v Piešťanoch. (Zapsáno dle emailu Hanesovy vnučky Jany Masarykové.)

Jméno:Emil Imrich

Přijmení:HANES

Datum narození:15.7.1897

Obec narození:Detva-Korytárky

Okres narození:Zvolen

Domovská obec:Piešťany

Domovský okres:Piešťany

Zaměstnání:dělník

Rakousko-uherský útvar v době zajetí:25.p.pl.

Datum zajetí:13.10.1916

Misto zajetí:Zmrzlý Vrch

Rakousko-uherský útvar v době zajetí:25.p.pl.

Hodnost v době zajetí:vojín

Datum podání přihlášky do legií:24.2.1918

Datum zařazení do legií:27.4.1918

Jednotka v době zařazení:33.p.pl. ( Čs. legie v Itálii )

Hodnost v době zařazení:vojín

Konec v legiích:12.8.1921 ( Demobilizován )

Poslední útvar v legiích:33.p.pl.

Poslední hodnost v legiích:vojín

Povolání v letech 1918 - 1938:policista; poštovní doručovatel, poštovní podúředník

Legionářska organizace:ČsOL - jednota Piešťany (členem od 1920); v roce 1930 členem výboru

Číslo členského průkazu:47914

Datum úmrtí:2.3.1978

Místo pohřbení:Piešťany

Poznámka:Super.; alternativní datum vstupu do italských legií: 3.3.1918; sloužil u 33.pl., 9. roty

Zdroj informací:
legionářský poslužný spis
osobní karta legionáře

Databázi spravuje Československá obec legionářská
na základě dat poskytnutých VÚA-VHA Praha.