Milan Rastislav Štefánik v zrkadle prameňov a najnovších poznatkov historiografie
Pri príležitosti 130. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika vyšla na Slovensku mimoriadne cenná publikácia – zborník 27 domácich i zahraničných autorov.
Kniha prináša nielen zasvätené štúdie popredných odborníkov – Bohumily Ferenčuhovej, Dušana Kováča, Miloslava Čaploviča a mnohých ďalších, ale aj články o obraze tohto výnimočného Slováka, spolupracovníka Tomáša Garrigue Masaryka a Edvarda Beneša a jedného zo zakladateľov Československej republiky, v prameňoch ruských (Jevgenij F. Firsov), talianskych (Antonello Biagini) i štúdie o jeho pôsobení ako astronóma na obesrvatóriu v Meudone a potom ako diplomata a vojaka. Tento zborník je spolu s nedávno vydanou edíciou francúzskych dokumentov o Štefánikovi významným prínosom k poznaniu života a diela tejto stále ešte nie dosť dobre známej postave spoločných dejín Čechov a Slovákov. Po vedeckej konferencii z roku 1999, ktorá sa zaoberala Štefánikom a na ktorej sa zúčastnili len slovenskí historici, prišlo Ministerstvo zahraničných vecí SR s iniciatívou, aby sa na spoločnej téme v roku 2009 zúčastnili aj predstavitelia krajín, kde Štefánik pôsobil: Francúzska, Srbska, Ruska, Rumunska, USA, Talianska a samozrejme aj Českej republiky. Publikácia je cenným výsledkom tejto iniciatívy.
Viacero príspevkov je súhrnom hodnotenia Štefánika nielen v prameňoch a v najnovších vedeckých štúdiách, ale aj v publicistike a krásnej literatúre. Na okraj často kontroverzných svedectiev súčasníkov o Štefánikovi mimoriadne potešujúco pôsobia slová vojenského historika a vydavateľa francúzskych vojenských dokumentov, plk. Frédérica Gueltona, o tom, že k jeho úspechu pomohli „osobný šarm, inteligencia, presvedčivosť, nesebeckosť a výnimočná schopnosť prispôsobovania sa okolnostiam“.
Dušan Kováč prehľadne spracoval politicky a dobovo podmienené interpretácie Štefánikovej osobnosti, jeho činnosti v odboji a zásluh o vznik Československa v slovenskej a českej historiografii a publicistike (z dôvodov termínu uzávierky zborníka pre tlač však už nemohol zachytiť tohtoročné slovenské „vierohodné“ články o streľbe na Štefánikovo lietadlo pri jeho tragickom návrate domov 4. mája 1919). Na známom Peroutkovom článku a aj na neskorčšej slovenskej i českej produkcii ukazuje rozpoltenosť nášho historického vedomia a pamäti trvajúcu aj v našej súčasnosti. Viaceré články presvedčivo dokumentujú aj nezdar snáh slovenských extrémistov a protičeskoslovensky či protičesky zameraných ľudákov prisvojiť si Štefánika a z československého vlastenca urobiť z neho div nie potenciálneho nasledovníka zvrátených teórií a praktík fašizmu či nacizmu, akéhosi možného slovenského diktátora, keby… To, že sa im to nepodarilo presvedčivo dokumentuje skutočnosť, že v Slovenskom národnom povstaní pôsobilo niekoľko partizánskych skupín nazvaných po Štefánikovi a aj jeden obrnený vlak. Súčasní deformátori Štefánikovho pôsobenia a odkazu to však vôbec neberú na vedomie a pokračujú v uvedených snahách urobiť zo Štefánika výlučne „svojho“ hrdinu, čo sotva možno nazvať inak, ako absolútnou ignoranciou historických dokumentov.
Publikácia v závere prináša informácie o slovenských archívoch, knižniciach a múzeách, v ktorých sú uložené písomné pramene a hmotné pamiatky, ktoré umožňujú poznávať Štefánika nielen ako diplomata a vojaka, ale aj ako vedca a človeka. Najcennejším zdrojom je osobný fond M. R. Štefánika v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Bohužiaľ však pozostalosť, ktorú od príbuzných Štefánika odkúpil československý štát, nezostala intaktná a všetko v nej sa do našich čias nezachovalo ako celok. Pozostalosť rozdelili a premiestnili do viacerých múzeí a archívov. Podobný osud stihol aj Štefánikovu knižnicu. Zaujímavé informácie o Štefánikových exotických zbierkach, výtvarných dielach jeho českých priateľov – Františka Šimona, Otakara Španiela a Ludvíka Strimpla, kolekciách slovenských výšiviek a čipiek či astronomických prístrojoch podala vo svojej štúdii Eva Králiková, pracovníčka Slovenského národného múzea v Martine – Múzea SNR na Myjave.
Editori: Miloslav Čaplovič, Bohumila Ferenčuhová, Mária Stanová. Vydal Vojenský historický ústav – Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v spolupráci s Historickým ústavom SAV v Bratislave a Slovenským národným archívom v Bratislave, 288 strán, obrazová príloha v texte.
Text: Ferdinand Vrábel
