Prezident T. G. Masaryk v Detve
V ňoch 12. – 13. septembra 1930 podnikol prezident Tomáš Garrigue Masaryk „zájazd“ po južnom Slovensku. Aj keď to bola pracovná cesta, prezidentská kancelária a aj dobová tlač pre tieto cesty používala termín zájazd a prezident na tieto cesty do rôznych častí Slovenska odchádzal zo svojho letného sídla na Slovensku, zámku Topoľčianky pri Nitre.
Počas septrembrového zájazdu v roku 1930 navštívil prezident a jeho sprievod, v ktorom bola aj dcéra Alice, Zvolen, Lučenec, Fiľakovo a ďalšie lokality na juhu stredného Slovenska. Návšteva mala veľkú úspech u miestneho obyvateľstva a aj ohlas v domácich aj zahraničných médiách. Podľa svedectva prezidentovej archivárky Anny Gašparíkovej-Horákovej si aj prezident Osloboditeľ po návrate do Topoľčianok pochvaľoval, aký veľký pokrok urobili Slováci za necelých 12 rokov života v Československu. V Lučenci a aj na iných miestach vítali hlavu štátu spontánne aj občania maďarskej národnosti. Prezident túto príležitosť využil na to, aby vyzval ako slovenské, tak aj maďarské obyvateľstvo k spoločnej práci v duchu vzájomného porozumenia v prospech všetkých občanov a ich spoločnej vlasti – Československej republiky.
V priebehu tejto cesty prvého československého prezidenta sa odohrali aj viaceré veľmi milé epizódy. V obci Podkriváň, zablahoželal najstarší člen obecného zastupiteľstva Pavel Paulenka vzácnemu hosťovi aj k jeho 80. narodeninám a poprial mu dobré zdravie slovami: „Z tejto vzácnej príležitosti pánu prezidentovi v krátkosti len to prajem, aby, keď sme sa už dožili tak radostných osemdesiatin, daj milý Pán Boh, aby sme sa dožili ešte radostnejších stotín blahodarného života nášho milovaného pána prezidenta.“ Prezident sa na tieto slová usmial a povedal: „Tož mi urobte nejakú dobrú medicínu a pošlite mi ju na Hrad.“
Na rázovitej slovenskej obci Detve odovzdal malý Detvan Jožko Dianiška ako dar valašku so slovami: „Pán prezident, tatíčku drahý náš! Prijmite od nás čo malých, ale roduverných Detvancov túto detviansku valašku. A keď by bolo treba, bráňte nás i tou. My s podobnými valaškami stojíme vám vždy hotoví k pomoci.“
Text: Ferdinand Vrábel
Foto: archiv autora
