5. ročník zimného Legiomaršu

V dňoch 26.–28. januára 2018 sa uskutočnil 5. ročník pripomienky „sedemdňovej vojny“, ktorá sa odohrala v januári 1919 v rámci zabezpečenia hraníc a územnej integrity mladej Československej republiky. Súčasťou podujatia je pochod z rôznych smerov (Návsí, Bystřice nad Olší alebo Nýdek) na vrchol Polední (672 m n. m.), pietny akt pri pomníku generála Josefa Šnejdárka a pietny akt na cintoríne pochovaných padlých čs. legionárov na cintoríne v Orlovej. 

Toto významné podujatie už opakovane organizuje Klub vojenskej histórie KVH I. prapor Ostrava, Československá obec legionárska, jednota Frýdek-Místek a Česká a Slovenská obec dělostřelecká. Bez československých légií by nebolo vzniklo ani Československo – slobodný, demokratický štát dlho utláčaných Slovákov a Čechov. Ale tomuto štátu už pri jeho vzniku kládli prekážky nielen Nemci a Maďari, ale dokonca aj príbuzný slovanský národ – Poliaci. To bude v našich spoločných dejinách vždy problémom. Ako Česi, tak aj Slováci poľské aktivity na prelome rokov 1918/1919 totiž hodnotia veľmi odlišne od Poliakov a nezdá sa, že by sa stanoviská darilo zbližovať ani po sto rokoch..

Je veľmi smutné, že ani po takmer sto rokoch od týchto udalostí sa niektorí ľudia nechcú zmieriť s dejinami a dodnes neuznávajú ani faktický stav vecí a ani československú a dnes českú suverenitu nad týmito časťami historického Těšínska. Ale nielen Těšínsko aj Orava a Spiš mali svoje historické hranice, ktoré Poľsko, vzniknuté na konci roku 1918 s podporou mocností Dohody – napriek tomu, že Poľská légia J. Piłsudského bojovala proti spojencom na strane Centrálnych mocností – si prisvojilo časti týchto území. A bolo by získalo oveľa viac, nebyť skvelých veliteľských schopností podplukovníka Josefa Šnejdárka a obetí príslušníkov československých vojsk, medzi ktorými zohrali vynikajúcu úlohu talianski a francúzski legionári. Je dôležité si uvedomiť, že už v tomto období sa Francúzsko k Československu nezachovalo ako dôveryhodný a spoľahlivý spojenec, čo neskoršie udalosti na jeseň 1938 a Mníchov len potvrdili.

Z pamätných miest na Těšínsku sa ešte aj dnes odstraňujú české (v minulosti československé) vlajky, pomník J. Šnejdárka bol opätovne poškodený vyrytím hákového kríža (!) na jeho obličaji, kríž a miesto posledného odpočinku čs. vojaka Klementa Šťastného pod vrcholom Velkej Čantoryje vandali opakovane ničia. Dňa 11. novembra 1920 sa konali vymeriavacie práce na hrebeňoch Sliezskych Beskýd, ale skupinu zememeračov zákerne napadla zo zálohy z poľskej strany početná skupina ozbrojencov. Šťastného, ktorý tam pôsobil ako zememeračský figurant, najprv útočníci v prestrelke len zranili, ale potom ho so sebou odvliekli a utýrali. Je to posledný čs. vojak, ktorý padol v konflikte o Těšínsko resp. prvá obeť vytyčovaných nových poľsko-československých/českých hraníc a iste by si zaslúžil úctu a rešpekt aj z druhej strany. Je to predsa vojnový hrob, na čo sa vzťahujú príslušné medzinárodné aj medzištátne zmluvy.

Bolo by vhodné na uvedených miestach umiestniť tzv. videopasce, ktoré konajú vynikajúce služby pri mapovaní správania zvierat v prírode, ale v tomto prípade by možno prispeli k odhaleniu a potrestaniu vandalov, ktorí si nevážia pomníky čs. a českej štátnosti a nehanbia sa hanobiť ani hrob skutočnej obete rozhraničovacieho procesu v roku 1920.

text a foto: br. Ferdinand Vrábel