Legionárska výstava a prednáška v Kuneráde
Obec Kunerad a Rajecká dolina boli v rokoch 1944-1945 strediskami odbojového hnutia a významnej partizánskej činnosti v južnej časti Žilinského okresu a príkladom malého územia, ktoré povstalci dokázali napriek nemeckej presile udržať takmer celý mesiac. Odbojárom v tom výdatne pomáhal – okrem odvahy a statočnosti – aj charakter krajiny – husté lesy a kopce Strážovských vrchov a Malej Fatry. Táto oblasť s približne štyridsiatimi obcami sa významne zapísala do dejín protifašistického vystúpenia na Slovensku.
Zásluhou Občianskeho združenia OZ AKURAD so sídlom v Kunerade bola k 75. výročiu SNP vydaná publikácia, ktorá mapuje toto významné obdobie v tomto regióne. Hlavnú váhu povstaleckých bojov v Rajeckej doline niesla II. Slovenská partizánska brigáda Milana Rastislava Štefánika sformovaná koncom augusta 1944 v Turci. Odtiaľ po vypuknutí Povstania prešla do Rajeckej doliny, ktorú ovládala takmer celý september. V obranných bojoch s nemeckými jednotkami sa vyznamenal veliteľ brigády Viliam Žingor. Povstalecké pozície v Rajeckej doline obsadili Nemci po tuhom odpore partizánov až 25. septembra. Povstalci ustúpili vyššie do hôr a držali sa v rozptýlených skupinách v okolitých horách až do oslobodenia v apríli 1945.
Malebná obec Kunerád leží v čarovnom prírodnom prostredí Rajeckej doliny obklopenej Strážovskou hornatinou (jej súčasť sú aj Súľovské vrchy), Malou a Veľkou Fatrou. Táto oblasť južnej časti Žilinského okresu má významnú a slávnu kapitolu z rokov odboja proti nemeckej okupácii našich krajín. Len o niekoľko kilometrov odtiaľ sa nachádza obec Poluvsie, rodisko Jozefa Gabčíka, hrdinu a priateľa Jana Kubiša, ktorí spolu 27. mája 1942 v Prahe-Holešovičkách svojou vojenskou akciou ukázali Čechom a Slovákom, ale aj celému svetu, že naše národy sa nevzdali a vedia bojovať a odplatiť sa za zločiny nacistov.
V Rajeckej doline, Kuneráde a okolí pôsobili v rokoch 1944–1945 významné partizánske skupiny, ktoré túto oblasť dokázali proti nemeckej presile po vypuknutí Slovenského národného povstania udržať až do 25. septembra 1944. Kunerad je známy aj príchodom povstaleckého oddielu českých žandárov z Moravskej Ostravy, americkými a francúzskymi posilami, Obranou a obsadením Kuneradu i vypálením zámku, osudmi obyvateľov po zatlačení povstalcov do hôr atď. II. Slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika vznikla v turčianskej obci Sklabiňa krátko pred vypuknutím SNP 25. augusta 1944 zo slovenského oddielu dovtedy pôsobiaceho v I. Československej partizánskej brigáde M. R. Štefánika. Zo Sklabine odišla ráno 28. augusta 1944 s bojovou úlohou obsadiť nemecké obce v Turci a na hornej Nitre (v tzv. Hauerlande) a eliminovať tak prípadnú hrozbu pre SNP zo strany radikálov z nemeckej Deutsche Partei, ktorí slúžili v dobrovoľníckej polovojenskej organizácii Freiwillige Schutzstaffel. Jednotka odišla najprv do Turčianskeho Svätého Martina, kde sa k nej pridali posily z Dolného Kubína a tak počet tohto útvaru vzrástol až na 350 členov. Z Turčianskeho Sv. Martina potom pokračovala cez obec Bystričku (známu pobytom profesora a prezidenta T. G. Masaryka a jeho rodiny) a Trebostovo do Valče, ktorá sa stala významnou základňou partizánov. To dnes v týchto pripomínajú pomníky a pamätné tabule a udržiavaná partizánska zemľanka.
V Kuneráde pôsobila II. Slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá vznikla v auguste 1944 v turčianskej obci Sklabiňa a potom sa presunula do Rajeckej doliny so štábom na zámku Kunerád. Jej uznávaným veliteľom bol Viliam Žingor, ktorý, žiaľ, po februári 1948 neunikol represiám a po falošnom obvinení, že je anglický špión bol odsúdený na smrť a popravený.
Obec je na svoju odbojovú históriu hrdá a pôsobí tu preto aj veľmi agilné občianske združenie Oz Kunerád, ktoré si každoročne pripomína významné udalosti z minulosti obce, usporadúva pietne spomienky pri pomníku SNP, výstavy, besedy a ďalšie akcie pre mládež aj širokú verejnosť. Toto občianske združenie v spolupráci s Nadáciou M. R. Štefánika v Bratislave a s ostravskou mestskou organizáciou Svazu bojovniků za svobodu usporiadalo peknú akciu – výstavu o československých légiách spojenú s besedou. Vďaka za úspešné podujatie patrí bratovi Jirkovi Francírkovi z Ostravy, ktorý sa na akcii predviedol vo vladivostockej uniforme, starostke obce pani Mgr. Monike Kaveckej a predsedníčke OZ Kunerád pani Mgr. Petre Dubeňovej.
text a foto: br. Ferdinand Vrábel
